Testovanie globálneho vzdelávania
ŤAŽKOSTI S UČENÍM ALEBO ŤAŽKOSTI S UČENÍM?
EAL alebo ťažkosti s učením? Ako psychoedukačné hodnotenie odhalí rozdiel
Dieťa v medzinárodnej škole má dva roky výučby v angličtine. Počas prestávok sa veselo rozpráva, dodržiava triedny režim a zdá sa byť spoločensky usadené. Ale ich písanie je slabé, čítanie zaostáva a vyhýba sa úlohám, ktoré zahŕňajú text. Je to stále dobiehanie zameškaného v angličtine, alebo sa deje niečo iné?
Toto je najčastejšia a najzávažnejšia otázka v oblasti inklúzie v medzinárodných školách. Ak sa v jednom smere pomýlite, schopné dvojjazyčné dieťa bude označené za dieťa s problémom, ktorý nemá. Ak sa pomýlite v druhom smere, dieťa so skutočnou dyslexiou, jazykovou poruchou alebo ADHD bude roky myslieť, že jeho angličtina všetko vyrieši.
Existuje jeden princíp, ktorý rieši väčšinu problémov: ťažkosti s učením sa prejavujú v každom jazyku, ktorý dieťa používa, a pri úlohách, ktoré nezávisia od slovnej zásoby, zatiaľ čo rozdiel v znalosti anglického jazyka sa prejavuje iba v angličtine a zmenšuje sa dobrou výučbou a časom. Všetko nižšie uvedené je podrobný opis tohto princípu, napísaný tak, aby ho rodič mohol sledovať a špeciálny vzdelávací pedagóg sa naň mohol spoľahnúť.
Aký je rozdiel medzi EAL a poruchami učenia?
Angličtina ako ďalší jazyk opisuje štádium, nie deficit. Problémy s učením sú pretrvávajúce rozdiely v spracovaní informácií, ktoré existujú bez ohľadu na to, aký jazyk dieťa používa.
EAL je bežný, očakávaný stav dieťaťa, pri ktorom sa vyučovací jazyk učí popri materinskom jazyku alebo po ňom. Ide o vývojovú trajektóriu. Špecifická porucha učenia (SpLD), ako je dyslexia, vývinová jazyková porucha (DLD), ADHD alebo autizmus, je neurovývojový rozdiel v tom, ako dieťa spracováva informácie. Prvým je rozdiel v expozícii a čase. Druhým je rozdiel v základných kognitívnych schopnostiach.
Tieto dve veci sú od seba nezávislé. Dvojjazyčné dieťa nemá vyššiu pravdepodobnosť, že bude mať problémy s učením, ako monolingválne dieťa, a ani menšiu pravdepodobnosť.
Základná miera je v oboch populáciách zhruba rovnaká, čo znamená, že v akejkoľvek medzinárodnej školskej kohorte bude mať predvídateľná menšina študentov angličtiny ako druhého jazyka tiež skutočné SpLD. Nie sú zriedkavé. Je ich jednoducho ťažšie vidieť, pretože sa dejú dve veci naraz a jedna maskuje druhú.
Aj preto sa tieto dva pojmy navzájom nevylučujú a otázka nikdy nestojí čisto „jazyk alebo ťažkosti“. Niekedy ide o oboje. Dieťa sa môže učiť angličtinu a zároveň mať dyslexiu. Keď sa to stane, jazykové nároky a rozdiely v spracovaní informácií sa vzájomne ovplyvňujú a pokrok sa spomaľuje viac, ako by sa dalo predpokladať na základe ktoréhokoľvek z týchto faktorov samostatne.
Prečo sú študenti anglického jazyka ako cudzieho jazyka tak často mylne považovaní za ľudí s poruchami učenia?
Pretože plynulosť v konverzácii sa objavuje roky pred akademickým jazykom a dospelí vnímajú plynulosť ako úroveň znalostí. Dieťa, ktoré hovorí plynule, sa považuje za plne kompetentné v angličtine, takže keď sa akademická práca zastaví, vysvetlenie sa automaticky zmení na ťažkosti.
Rozlišuje sa tu medzi dvoma druhmi jazyka a je to najužitočnejšia myšlienka pre každého učiteľa pracujúceho s bilingválnymi deťmi. Konverzačný jazyk, jazyk ihriska a radu na obed, je bohatý na kontext a kognitívne nenáročný. Zvyčajne sa rozvíja v priebehu jedného až dvoch rokov ponorenia sa do daného jazyka.
Akademický jazyk, jazyk učebníc, skúšobných otázok a abstraktných vysvetlení, je chudobný na kontext a kognitívne náročný. Dosiahnutie úrovne jednojazyčného rovesníka zvyčajne trvá päť až sedem rokov a dlhšie, ak sú medzery v predchádzajúcom vzdelávaní.
Pascou je rozdiel medzi týmito dvoma vecami. V osemnástich mesiacoch môže dieťa znieť úplne ako doma a stále byť roky vzdialené od akademickej angličtiny, ktorú vyžaduje medzinárodné kurikulum. Keď sú ich eseje slabé alebo ich skóre porozumenia je pod úrovňou v triede, povrchná plynulosť spôsobuje, že tvrdenie „len potrebujú viac angličtiny“ znie nepravdepodobne a „možno je tu problém“ znie rozumne. Obe môžu byť nesprávne.
To spôsobuje chyby v dvoch opačných smeroch a dobrý systém sa musí chrániť pred oboma:
Nadmerná identifikácia: Bežné znaky druhého jazyka, ako napríklad menšia slovná zásoba angličtiny, pomalšie čítanie neznámeho textu alebo pravopis, ktorý odráža zvukový systém iného jazyka, sa interpretujú ako príznaky dyslexie alebo nízkych schopností. Dieťa je odkázané na to, čo je bežný jazykový vývoj, a niekedy je aj označené za také, ktoré sa vyskytujú.
Nedostatočná identifikácia, problém „čakania na zlyhanie“: Skutočné ťažkosti sa roky ignorujú s tým, že „je to len ich angličtina“. Nedostatočný pokrok dieťaťa sa pripisuje výlučne jazyku, takže sa nehodnotí, neposkytuje sa žiadna podpora a ťažkosti sa odhalia neskoro, často až po tom, čo už dôjde k narušeniu sebavedomia a motivácie.
Medzinárodné školy sú vystavené obom naraz, pretože angličtina ako jazyk nie je v ich triedach výnimkou, ale často normou. Keď väčšina ročníka pracuje v inom jazyku, bežné jednojazyčné referenčné body prestávajú byť spoľahlivé a principiálna metóda na rozlíšenie od náročnosti sa stáva súčasťou základnej prevádzkovej potreby školy, a nie len občasnou referenčnou otázkou.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus olej.
Ako vyzerá skutočná porucha učenia u bilingválneho dieťaťa?
Prejavuje sa to v oboch jazykoch, nielen v angličtine. To je najjasnejší signál, že problém je skôr kognitívny než jazykový.
Dyslexia nie je vlastnosťou angličtiny. Je to rozdiel vo fonologickom spracovaní, rýchlosti pomenovávania a pracovnej pamäti, ktorý ovplyvňuje, ako človek mapuje zvuky na symboly v akomkoľvek abecednom alebo znakovom systéme.
Výskum vo veľmi odlišných jazykových pároch vrátane španielčiny a angličtiny, taliančiny a angličtiny a čínštiny a angličtiny poukazuje na to isté. Deti so skutočnými ťažkosťami dosahujú horšie výsledky ako ich rovesníci v prvom aj druhom jazyku, a to aj v prípade, že formálna diagnóza bola stanovená iba v školskom jazyku.
Táto ťažkosť sa s dieťaťom prenáša naprieč jazykmi, pretože jej zdroj spočíva v poznávaní, nie v konkrétnom pravopise, ktorý sa práve učí.
Aj preto sú silné znalosti domáceho jazyka skôr upokojujúce ako náhodné. Ak dieťa číta a píše na úrovni primeranej veku vo svojom materinskom jazyku a jediný problém má v angličtine, najpravdepodobnejším vysvetlením je jazykový vývoj, nie ťažkosti s učením.
Ak sa namiesto toho v oboch jazykoch objavia rovnaké vzorce obtiažnosti, pravdepodobnosť sa prudko posúva smerom k skutočnej SpLD.
Medzi ukazovatele, ktoré hodnotiteľ zvažuje, patria:
- Konzistentný profil v oboch jazykoch, a nie jeden izolovaný slabý výsledok v angličtine.
- Rodinná anamnéza ťažkostí s gramotnosťou, dyslexie alebo jazykovej poruchy.
- Mimoriadna záťaž pri úlohách, ktoré zahŕňajú zvuky a nezmyselné slová, kde nie je možné kompenzovať slovnou zásobou.
- Pomalá rýchlosť pomenovávania spôsobom, ktorý zodpovedá tomu, čo učitelia vidia v triede, nezávisle od toho, v akom jazyku sa pomenovávanie používa.
- Problém, ktorý sa nerieši alebo sa sotva pohne, a to aj napriek dlhodobému obdobiu kvalitnej a cielenej výučby anglického jazyka. Čas a poskytnuté prostriedky sú samy osebe diagnostické. Jazykové medzery sa s nimi uzatvárajú. Rozdiely v spracovaní informácií sa však neuzatvárajú.
Existuje zrkadlový obraz prípadu, ktorý školy prehliadajú častejšie, ako si uvedomujú. Bystré dvojjazyčné dieťa so silným ústnym prejavom môže maskovať skutočnú slabosť v dekódovaní, pričom využíva kontext, pamäť a inferenciu na to, aby si poradilo so známym textom, zatiaľ čo základný mechanizmus čítania sa nikdy nestane automatickým. Plynulý hovoriaci je ten, kto bude s najväčšou pravdepodobnosťou prehliadnutý, čo je opak bežného predpokladu.
Prečo štandardný test z angličtiny nedokáže sám o sebe odpovedať na túto otázku?
Pretože väčšina štandardizovaných testov je zostavená a normovaná pre jednojazyčných anglicky hovoriacich ľudí, merajú súčasne skúsenosť s angličtinou a skutočnú náročnosť a samy o sebe vám nedokážu povedať, ktorá z nich je ktorá.
Problém sa sústreďuje na časti testu, ktoré sa opierajú o nadobudnuté znalosti angličtiny. Čiastkové testy slovnej zásoby, verbálneho uvažovania, porozumenia zložitým anglickým pasážam, tie vo veľkej miere závisia od toho, koľko angličtiny bolo dieťa vystavené. Dvojjazyčné dieťa v nich môže dosiahnuť nízke skóre z dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné so schopnosťami alebo s akýmikoľvek ťažkosťami. Čítanie týchto skóre doslovne je spôsob, akým dochádza k nadmernej identifikácii.
Kompetentné hodnotenie tieto opatrenia nezavrhuje. Posudzuje ich v správnom svetle a porovnáva ich s opatreniami, ktoré sú oveľa menej citlivé na jazykovú expozíciu. Zručnosť nespočíva v administrácii testu. Ide o to, vedieť, ktoré časti ktorého testu čo znamenajú pre dieťa, ktoré sa jazyk hodnotenia učí dva roky namiesto dvanástich.
Ktoré hodnotiace metódy skutočne oddeľujú jazyk od náročnosti?
Tie, ktoré najmenej závisia od slovnej zásoby a osvojenej angličtiny: rýchlosť pomenovania, fonologické uvedomenie, pracovná pamäť, rýchlosť spracovania, neverbálne uvažovanie a čítanie nezmyselných slov. Tieto sa často nazývajú miery zamerané na ľahkú orientáciu v jazyku alebo miery zamerané na férovú orientáciu v jazyku a sú diagnostickým jadrom pre každé bilingválne dieťa.
Psychopedagogické hodnotenie určené pre medzinárodne mobilné deti sa zámerne opiera o tieto ukazovatele a tie, ktoré sú zamerané na jazykovú náročnosť, interpretuje s opatrnosťou. V praxi to znamená, že diagnostickú váhu treba čerpať z nástrojov a indexov, ako sú tieto:
- Kognitívne schopnosti prostredníctvom WISC-V (pre deti a mládež) alebo WAIS (pre dospelých), s osobitným dôrazom na fluidné uvažovanie a neverbálne indexy, ktoré sú oveľa menej závislé od angličtiny ako index verbálneho porozumenia. Veľký rozdiel medzi silným neverbálnym uvažovaním a slabými výsledkami v angličtine často poukazuje na jazyk, nie na schopnosti.
- CTOPP-2 pre fonologické uvedomenie a rýchle automatizované pomenovávanie (RAN). Fonologické spracovanie a rýchlosť pomenovávania patria medzi jazykovo najspravodlivejšie prediktory ťažkostí s čítaním, ktoré existujú, a odlišujú skutočné SpLD od typického vývoja druhého jazyka vo veľmi odlišných jazykových pároch.
- Čítanie bez slov, ktorý priamo testuje mechanizmus dekódovania. Keďže nezmyselné slová nemajú žiadny význam, ktorý by si dieťa mohlo vyhľadať, nemôže sa spoľahnúť na slovnú zásobu, aby zamaskovalo slabú fonologickú cestu, čo z neho robí jedno z jasnejších okienok do dyslexie u dvojjazyčného čitateľa.
- Indexy pracovnej pamäte a rýchlosti spracovania, pričom obe sú jadrom dyslexie a ADHD a ani jedna z nich nie je primárne mierou slovnej zásoby.
- Test nepretržitého výkonu MOXO pre trvalú pozornosť, ktorá zachytáva reguláciu pozornosti spôsobom, ktorý je do značnej miery nezávislý od jazykovej znalosti, čo je užitočné tam, kde je súčasťou otázky ADHD.
- Merania dosiahnutých výsledkov prostredníctvom WIAT, čítané skôr ako jeden vstup z mnohých než ako verdikt, práve preto, že výsledky v angličtine sú skóre najviac kontaminované expozíciou.
Tlačové obrázky pre hlbší pohľad na hodnotenia
Pre bilingválne deti sú dôležité najmä dve ďalšie metódy. Prvou je priame zhromažďovanie informácií o prvom jazyku, vrátane, ak je to možné, dôkazov o tom, ako dieťa v ňom číta, píše a spracováva informácie.
Dieťa, ktoré vykazuje rovnaké ťažkosti v jazyku, ktorým hovorí od narodenia, vám hovorí niečo, čo by vám jeden test z angličtiny nikdy nepovedal. Druhou je pozornosť venovaná vzorcu v celom profile, a nie jednému číslu. Skutočná ťažkosť vytvára súvislý príbeh, pričom tie isté slabiny sa objavujú znova a znova v oboch jazykoch a aj v úlohách jazykovej skúšky.
Jazyková medzera spôsobuje izolovaný pokles v skóre zameranom na angličtinu, zatiaľ čo mierky jazykovej primeranosti sú v normálnom rozmedzí.
Diagnostika ťažkostí s učením
Bez ohľadu na jazyk
TESTOVANIE GLOBÁLNEHO VZDELÁVANIA
Aký dôležitý je jazyk študenta a jeho vývojová história?
Veľa. Anamnéza často vyrieši otázku skôr, ako ju potvrdia testy, a preto je súčasťou posúdenia dôkladný zber informácií, a nie papierovačka okolo neho.
Otázky, ktoré majú najväčšiu váhu, sa týkajú formy celého jazykového života dieťaťa:
- Ktorými jazykmi sa hovorí, kým a ako často.
- Vek, v ktorom sa dieťa prvýkrát zoznámilo s každým jazykom.
- Kde a ako sa v každom jazyku vyučovala gramotnosť a na akej úrovni.
- Kvalita a kontinuita školskej dochádzky vrátane akýchkoľvek prerušení, presunov v polovici roka medzi veľmi odlišnými systémami alebo období s malým množstvom formálneho vzdelávania. Deti zúčastňujúce sa medzinárodnej mobility často hromadia tieto medzery a medzera sa môže javiť ako problém, kým si neuvedomíte, že tam je.
- Včasný jazykový vývoj v prvom jazyku vrátane akéhokoľvek oneskorenia v rozprávaní a akejkoľvek rodinnej anamnéze ťažkostí s gramotnosťou alebo jazykom.
Pre rodiny, s ktorými sa medzinárodné služby najčastejšie stretávajú, je táto história zriedkavo jednoduchým obrazom „novoprišli, žiadna angličtina“, ako to predpokladá väčšina publikovaných usmernení. Často ide o deti, ktoré hovoria dvoma alebo tromi jazykmi, pričom ich materinský jazyk môže byť sám o sebe neúplne rozvinutý, a ktoré sa presúvali medzi učebnými osnovami a krajinami podľa harmonogramu stanoveného prácou ich rodičov. História je jediný spôsob, ako správne interpretovať ich skóre, pretože hodnotiteľovi hovorí, čo sa dieťa v skutočnosti malo možnosť naučiť.
Týka sa to len dyslexie, alebo sa to týka aj ADHD, DLD a autizmu?
Platí to pre všetky z nich. Rovnaká logika, pozrite sa na rôzne jazyky a prostredia a oprite sa o miery, ktoré sú najmenej spojené s angličtinou, platí pre pozornosť, poruchu hovorenej reči a autizmus, pričom každý z nich má svoj vlastný špecifický problém, ktorý treba zvládnuť.
V prípade ADHD je otázkou, či sa ťažkosti s pozornosťou a sebareguláciou objavujú konzistentne vo všetkých prostrediach a jazykoch, alebo iba v kontexte vysoko náročnej anglicko-akademickej výučby, kde sa dieťa môže rozumne odpútať od práce, ku ktorej zatiaľ nemá prístup. Nepretržité testovanie výkonu a štruktúrované hodnotiace stupnice vypĺňané doma aj v škole pomáhajú odlíšiť skutočnú reguláciu pozornosti od bežného stiahnutia sa dieťaťa, ktoré je v jazyku stratené.
V prípade vývinovej jazykovej poruchy je ťažkosť skutočná a nedá sa vysvetliť expozíciou, čo z nej robí jedno z ťažších rozlíšenie, pretože typické osvojenie si druhého jazyka a DLD môžu v angličtine vyzerať podobne. Rozhodujúcim dôkazom je opäť prvý jazyk. Dieťa, ktoré si osvojuje angličtinu, má zvyčajne neporušený prvý jazyk. Dieťa s DLD vykazuje jazykové ťažkosti aj v jazyku, v ktorom je najsilnejšie ovládané.
V prípade autizmu je ústredným rizikom zámena sociálnych a komunikačných charakteristík nováčikovského jazyka a kultúry za charakteristické znaky autizmu, alebo naopak, prehliadnutie autizmu, pretože jeho prejavy sa interpretujú ako kultúrny alebo jazykový rozdiel. Štruktúrovaný vývojový a diagnostický rozhovor, ako napríklad DISCO, vedený klinickým pracovníkom vyškoleným na zohľadnenie jazykového a kultúrneho kontextu, je zostavený tak, aby toto oddelenie bolo vykonané starostlivo, a nie na základe dojmu kontrolného zoznamu.
Čo by mala škola robiť, keď si nie je skutočne istá?
Zaveďte kvalitné poistenie v anglickom jazyku, sledujte odozvu naň v priebehu času a tam, kde sa pokrok napriek tomuto zabezpečeniu zastaví, prejdite na formálne hodnotenie, namiesto toho, aby ste všetko pripisovali jazyku.
Reakcia na dobrú výučbu je jedným z najinformatívnejších dôkazov, ktoré škola má, a jej zhromažďovanie nestojí nič navyše.
Jazyková medzera sa zmenšuje, keď sa dieťa v priebehu času dobre učí, zatiaľ čo skutočná ťažkosť sa sotva pohne.
Škola, ktorá dokumentuje poskytovanie vzdelávania a monitoruje pokrok, už generuje údaje, ktoré tieto dve veci odlišujú, a je chránená pred predčasným označením aj pred dlhoročným oneskorením.
Bod, kedy je potrebné zapojiť pedagogického psychológa, je vtedy, keď signály o jazykovej neschopnosti a anamnéza začnú ukazovať na to isté: viditeľné ťažkosti v prvom jazyku, rodinná anamnéza, profil, ktorý sa napriek dôkladnému zabezpečeniu nerieši, alebo vzorec slabosti, ktorý sa objavuje pri úlohách, kde by slovná zásoba nemala byť dôležitá.
V tejto fáze môže formálne psychopedagogické hodnotenie urobiť to, čo pozorovanie v triede nedokáže, a to priamo zmerať základné spracovanie a správne ho interpretovať u bilingválneho dieťaťa.
Po dokončení komplexného hodnotenia dyskalkúlie s našimi pedagogickými psychológmi dostanú rodičia podrobnú správu, ktorá načrtne matematické silné stránky a výzvy ich dieťaťa.
Správa pokrýva všetky oblasti, ako je zmysel pre čísla, plynulosť matematiky, zručnosti pri riešení problémov a schopnosti kognitívneho spracovania súvisiace s matematickými úlohami. Cieľom je poskytnúť jasnú diagnózu a poskytnúť konkrétne odporúčania pre cielené intervencie.
Okrem riešenia dyskalkúlie môže správa preskúmať aj iné súbežne sa vyskytujúce stavy, ako je ADHD alebo dyslexia, ktoré môžu často sprevádzať ťažkosti s matematikou.
Po stanovení diagnózy sa vytvorí individuálny vzdelávací plán (ILP). Tento personalizovaný plán zahŕňa špecifické ubytovanie, ako je čas navyše počas matematických skúšok, prístup ku kalkulačkám alebo individuálne inštrukcie prispôsobené ich jedinečným potrebám.
Na rozdiel od základných úprav v triede je ILP vyvíjaný v úzkej spolupráci s pedagogickými psychológmi, učiteľmi a rodičmi, čím sa zabezpečuje plne prispôsobený plán. Tieto úpravy, ako napríklad dodatočný čas na skúškach , sú dôležité pre pomoc deťom pri zvládaní tempa testovania a znižovaní úzkosti.
ILP sa pravidelne prehodnocuje a aktualizuje na základe pokroku dieťaťa.
Čo získajú školy a rodiny z formálneho hodnotenia?
Diagnostická správa, ktorá jasne uvádza, či je na obrázku reč, porucha učenia alebo oboje, a ktorá premieta akékoľvek zistenie do špecifickej podpory a opatrení na prístup k vyšetreniu, ktoré dieťa potrebuje.
Psychoedukačné posúdenie vykonané vzdelávacím psychológom registrovaným v HCPC vytvorí správu napísanú podľa kritérií DSM-5-TR a ICD-11, ktorá obsahuje kompletný profil kognitívnych schopností, dosiahnutých výsledkov a mierok spracovania jazykových znalostí stanovených a interpretovaných s ohľadom na jazykovú históriu dieťaťa.
V prípadoch, keď sa identifikuje ťažkosť, správa uvádza podporu v triede a formálne opatrenia na prístup ku skúškam, ktoré z nej vyplývajú, a to vo forme, ktorú vyžadujú hlavné medzinárodné komisie vrátane IB, Cambridge International, Pearson Edexcel a College Board. V prípade, že ide skôr o jazyk ako o ťažkosti, správa to jasne uvádza, čo ušetrí schopné dvojjazyčné dieťa nálepku, ktorú nepotrebuje, a poskytne škole jasný základ pre správny druh vzdelávania.
Pre medzinárodne mobilné rodiny je dôležité, aby na otázku hneď na prvýkrát odpovedal hodnotiteľ, ktorý chápe, že dieťa učiace sa vo svojom druhom alebo treťom jazyku je bežný prípad, nie komplikácia.
Global Education Testing poskytuje psychoedukačné hodnotenia pre medzinárodné školy a rodiny, ktoré vykonávajú psychológovia registrovaní v HCPC, pričom diagnostické správy uznávajú všetky hlavné medzinárodné skúšobné komisie.