30 Jun Prečo sa doučovanie dyskalkúlie v ničom nepodobá doučovaniu matematiky
Jedna z otázok, ktoré rodičia najčastejšie kladú ohľadom doučovania dyskalkúlie, je úplne oprávnená: čo sa vlastne na hodine deje? A úprimnosť začína priznaním, že od dverí to vyzerá ako každá iná hodina matematiky. Učiteľ, dieťa, strana so zlomkami. Ak sa pozeráte päť minút, môžete oprávnene usúdiť, že robia domáce úlohy.
Rozdiel je od dverí neviditeľný, pretože rozdiel nie je v materiáloch. Je v otázke, ktorá sa kladie. Tradičné doučovanie sa pýta, ako tento koncept učíme? Intervencia pri dyskalkúlii sa pýta, prečo je tento koncept pre toto konkrétne dieťa náročný? Znejú podobne. Vedú však do úplne iných miestností.
Kľúč s sebou
Tradičné doučovanie začína učebnými osnovami; intervencia pri dyskalkúlii začína u dieťaťa. Tá istá zlomková náročnosť môže skrývať tri rôzne príčiny a každá si vyžaduje inú reakciu. Psychopedagogické posúdenie vykonáva túto detektívnu prácu vopred, takže špecializovaná výučba prostredníctvom programu Global Educational Achievement začína od prvého dňa, pričom dohadovanie môže trvať mesiace.
Tradičné doučovanie začína učebnými osnovami
Bežné doučovanie je postavené na školskom rozvrhu. Aká je preberaná kapitola, aké domáce úlohy prišli domov, aký test je v piatok. Pre veľa detí je to presne tá správna služba: potrebujú ďalšie vysvetlenie, pomalšie tempo, trochu viac praxe. Nie je na tom vôbec nič zlé.
Ale pre dieťa s dyskalkúliou alebo s výraznými nedostatkami v základoch čísel je doučovanie podľa učebných osnov ako tapeta na popraskanej stene. Stena vyzerá lepšie týždeň. Trhlina pod ňou sa stále pohybuje. Preto niektoré bystré a usilovné deti strávia roky doučovaním a matematika im stále nikdy neklapne. Naučia sa postup, prežijú test a tá istá ťažkosť sa objaví znova v ďalšom polroku v inom kostýme. Zlomky sa stanú pomermi, algebrou a základný problém s nimi nerušene putuje.
Učebné osnovy nám hovoria, čo sa má dieťa naučiť. Nehovoria nič o tom, prečo má s učením problém.
Tri deti, jeden zlomok
Tu je to, čo to znamená v praxi. Postavte pred doučovateľa tri deti, ktoré všetky zlyhávajú v rovnakom pracovnom liste so zlomkami a všetky majú takmer identické nesprávne odpovede.
Prvé dieťa nedokáže cítiť, že jedna osmina je menšia ako jedna štvrtina, pretože jej zmysel pre číselnú veľkosť, vnútorný cit pre to, aké veľké čísla sú voči sebe navzájom, sa nikdy poriadne nerozvinul. Druhé dieťa dokáže bezchybne odrecitovať postup pre ekvivalentné zlomky a nemá ani potuchy, čo zlomok vlastne predstavuje; chýba mu vzťah medzi časťou a celkom pod zápisom. Tretie dieťa stále počíta predmety jeden po druhom, zatiaľ čo ostatné deti vidia množstvá na prvý pohľad, takže čokoľvek postavené na čísle sa zdá abstraktné a svojvoľné.
Zvonku: tri deti, ktoré sú zlé v zlomkoch. Dole: tri rôzne úlohy, ktoré si vyžadujú tri rôzne zásahy, z ktorých žiadna nie je ďalším precvičovaním zlomkov. Trpezlivo naučte všetky tri tú istú lekciu a nikomu z nich to nepomôže.
Kam patrí detektívna práca
Špecialisti v tejto oblasti často opisujú svoju prácu ako detektívnu prácu a majú pravdu. Hodiny zriedkakedy prebiehajú podľa plánu, pretože po piatich minútach dieťa učiteľovi niečo ukáže. Hodina zlomkov sa ukáže ako hodina o miestnych hodnotách. Hodina o miestnych hodnotách sa ukáže ako problém s pracovnou pamäťou. Dobrý zásah nasleduje skôr po indícii ako po pláne hodiny a skúsení praktici vám povedia, že ich najlepšie hodiny nevyzerali vôbec ako to, čo si pripravili.
Ale v tomto romantickom obraze sa skrýva otázka a rodičia by si ju mali položiť: prečo by malo vyšetrovanie prebiehať po jednej stope týždenne, za doučovacie ceny, počas mesiacov?
V tomto sa program Globálnych vzdelávacích úspechov zámerne líši. Detektívna práca sa vykonáva správne hneď na začiatku. Psychopedagogické hodnotenie meria celý systém v dňoch, a nie ho odvodzuje z utorkového pracovného listu počas školského roka: číselné zručnosti spolu s pracovnou pamäťou, rýchlosťou spracovania, vybavovaním informácií, uvažovaním, pozornosťou a úzkosťou, ktorá sa okolo toho všetkého spája, pričom každý z nich je založený na štandardizovaných nástrojoch, a nie na tušeniach.
Keď si učiteľ v programe sadne so študentom, už vie, či sa zaoberá rozsahom, pamäťou, vybavovaním, jazykom alebo preťažením, a začne sa venovať skutočnému problému už na prvom stretnutí.
Stále sa hodiny menia? Neustále. Deti nie sú tabuľky a každá hodina odhalí niečo nové. Rozdiel je v tom, že tieto zmeny sú korekcie kurzu na mape. Bez hodnotenia sú to skúmanie bez neho a dieťa za skúmanie platí časom, ktorý nemá nazvyš.
Na čo sa špecialista pozerá počas práce dieťaťa
Zatiaľ čo študent pracuje na probléme, najmenej zaujímavá vec pred odborníkom je, či je odpoveď správna. Číta, či je pochopenie skutočné alebo vynútené: dieťa dokáže počas celej hodiny vytvárať správne odpovede na základe zapamätaného postupu, ktorý sa vyparí v momente, keď čísla zmenia tvar.
Sledujú pracovnú pamäť, pretože dieťa, ktoré stratí druhý krok pri vykonávaní tretieho kroku, nepotrebuje opätovné vysvetlenie konceptu, potrebuje znížiť záťaž. Sledujú hodiny v detskej hlave, pretože pomalý nie je to isté ako stratený.
A čakajú na konkrétne príjemné prikývnutie, ktoré každý rodič rozpozná, to, ktoré sa prekladá ako „prosím, prestaňte teraz vysvetľovať“. Keď sa objaví, odpoveďou nie je to isté vysvetlenie, len hlasnejšie. Je to iná cesta: model, číselná os, počítadlá, hra, vlastný život dieťaťa.
Nesprávne odpovede sú najužitočnejšie údaje, ktoré relácia vyprodukuje. Otázkou nikdy nie je, v čom sa mýlili. Otázkou je, prečo im táto odpoveď dávala zmysel. Odpovedzte na to a ďalší krok sa navrhne sám.
Pokrok prichádza skôr ako známky
Rodiny, ktoré začínajú s intervenciou, si zaslúžia aspoň kúsok prípravy, pretože ich to ochráni pred neskoršou skleslosťou: prvý pokrok zriedkakedy vyzerá ako matematika. Vyzerá to, akoby sa dieťa pokúšalo vyriešiť problém predtým, ako požiada o pomoc. Zotavenie sa z chyby bez toho, aby sa to zastavilo. Ruka zdvihnutá v triede prvýkrát po dvoch rokoch. Domáce úlohy bez sĺz. Rodičia to niekedy hlásia s ospravedlňovaním, akoby to boli malé novinky. Sú to tie správy. Dieťa, ktoré sa bojí, že sa mýli, sa nemôže naučiť matematiku, takže vracajúce sa sebavedomie nie je bonusom navyše k intervencii. Je to fungovanie intervencie. Známky nasledujú po nej, nie naopak.
Ako vlastne vyzerá sedenie
Zasadnutia v programe Globálne vzdelávacie úspechy majú jednotný tvar, hoci žiadne dve nie sú rovnaké. Začínajú sa opätovným prepojením a tichým overením toho, čo prežilo týždeň, čo odhalí viac ako ktorýkoľvek úvodný pracovný list.
Budujú cieľovú zručnosť, ktorá je často o poschodie nižšie ako koncept, ktorý škola vyučuje: veľkosť pred zlomkami, miestna hodnota pred stĺpcovými metódami, fakty pred plynulosťou. Aplikujú ju vo formáte, ktorý škola vyžaduje, pretože pochopenie, ktoré sa nedá ďalej rozvíjať, nie je dokončené. A na záver spomenú, čo fungovalo, takže študent odchádza s víťazstvom, namiesto toho, aby sa vyhol povinnostiam.
Postupnosť je konzistentná. Obsah je diktovaný iba jednou vecou: profilom dieťaťa na stoličke.
Otázka pod otázkou
Žiadne dieťa nie je jednoducho zlé v matematike a žiadna rodina by nemala tráviť roky objavovaním jedného pracovného listu za druhým. Doučovanie odpovedá na domácu úlohu tohto týždňa. Intervencia odpovedá na otázku pod ňou a najrýchlejšia cesta k tejto otázke nie sú mesiace dobre mieneného hádania. Je to hodnotenie, ktoré ju nájde, a vyučovanie, ktoré z nej vychádza.
To je celý zámer programu Global Educational Achievement. Detektívna práca sa nikdy nevynecháva. Jednoducho sa nikdy nerobí na úkor dieťaťa.
Alexander Bentley-Sutherland je generálnym riaditeľom spoločnosti Global Education Testing, popredným poskytovateľom testovania rozvoja vzdelávania prispôsobeného špeciálne pre komunitu medzinárodných a súkromných škôl na celom svete.